Stalo sa tak na základe rozboru jeho rozhlasového vystúpenia v rámci predvolebnej kampane, v ktorom menovaný otvorene žiadal "vybudovanie nového slovenského štátu na kresťanskom, národnom a sociálnom princípe."
Marian K. nie je muž prichádzajúci odnikiaľ. Zviditeľnil sa už v priebehu minulého roka, kedy so svojou vtedy legálne registrovanou politickou stranou Slovenská pospolitosť-ľudová strana opakovane vystúpil na verejnosti.
Strana Mariana K. chcela presadiť zavedenie desiatich stavov, do ktorých by sa ľudia registrovali. Podla počtu zaregistrovaných by sa zástupcovia stavov dostali do parlamentu. Národnostné menšiny by mali prístup do parlamentu jedine za predpokladu rovnakého zastúpenia Slovákov v parlamentoch ich materských štátov. Rómovia, keďže vlastný štát nemajú by sa nemohli do parlamentu dostať. Stavovský systém má podľa Mariana K. tú výhodu, že zástupcu v parlamente umožňuje nielen zvoliť, ale aj odvolať. Program pospolitosti odporoval článku 30 ústavy, ktorý hovorí o rovnosti práva voliť a byť volený.
Zákaz strany Slovenská pospolitosť-ľudová strana odštartovali až upozornenia mimovládnych organizácií. Na ich podnet generálna prokuratúra podala žiadosť o zrušenie strany. Zrušenie strany sa stalo skutočnosťou 1. marca 2006. Verdikt súdu znie: "Politická činnosť strany bola v rozpore s Ústavou SR." Marian K. čelí obvineniam z trestných činov podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov. Pospolitosť pokračuje vo svojej činnosti - ako občianske združenie.
Tento fakt ani najnovšie trestné stíhanie Marianovi K. neprekáža: "Štúr bol stíhaný, Hlinka bol stíhaný, Tiso bol stíhaný, môžem byť aj ja hrdý na to, že som stíhaný takými komunistami," komentuje postup mocenských orgánov Marian K., občianskym povolaním učiteľ telesnej výchovy a informatiky na strednej škole.
Podľa politológa Miroslava Kusého je stavovský štát v základnom rozpore s demokraciou a patrí do stredoveku. Stavovský štát žiadali v nie príliš dávnych dejinách nechvalne známi aktéri svetových dejín - spojenci fašistického Nemecka, taliansky fašistický vodca Benito Mussolini a prezident tzv. Slovenského štátu Jozef Tiso.
Perlička na okraj: Počas osláv 68. výročia vojnového Slovenského štátu jeden z najvyšších cirkevných hodnostárov na Slovensku, arcibiskup Ján Sokol žehnal a podával ruku pánu Marianovi K. po jeho prejave. V tom istom čase ležala žiadosť o rozpustenie extremistickej strany už na Najvyššom súde SR a v slovenskej spoločnosti ešte stále rezonovala vražda 21-ročného študenta Daniela Tupého, vykonaná pravicovými extrémistami. Reakcia hovorcu arcibiskupského úradu o niekoľko mesiacov neskôr: "Arcibiskupský úrad, cirkev a arcibiskup Sokol nemá nič spoločné so Slovenskou pospolitosťou."#reklama
A vôbec, deje sa niečo? Vedúci predstaviteľ strany, ktorá Marianovi K. umožnila kandidovať, sa otvorene a beztrestne hlási k jeho inkriminovaným výrokom, ktoré sú údajne plne v súlade s programom a stanovami strany, ktorá kandiduje v júnových parlamentných voľbách. Spomínaná Slovenská ľudová strana sa pohybuje na periférii voličského záujmu a jej voličské preferencie nezaznamenali ani po medializovaných udalostiach žiadne zmeny.
Deje sa niečo?
Autor (1960) je publicista, žijúci od narodenia na Slovensku
