Poškodení klienti nebankových subjektov budú teda za svoju neopatrnosť pri vkladaní svojich peňazí čiastočne odškodnení a nepriamo tak vstupujú do veľkej politiky. Toľko sa píše v programovom vyhlásení vlády premiéra Roberta Fica (viď text vyššie). Nejedná sa o žiadnu prekvapujúcu novinku. Už v čase svojho opozičného parlamentného fungovania žiadal Fico a spol. ich odškodnenie. Zároveň kládol vtedajšej vláde za vinu újmy veriteľov nebankových spoločností typu BMG, Horizont a Drukos.
Vláda sa bránila tvrdením, že varovala pred rizikom takéhoto druhu "investovania", kde spoločnosti sľubovali nereálne dvojciferné výnosy v percentách. Jej pravicová orientácia jej zabraňovala vstupovať reštriktívne do slobodného rozhodovania ľudí. Vládu nepočúvalo, alebo jej odporúčania na ľahkú váhu bralo zhruba 300.000 občanov. Niektorí si naplnili vrecká, oveľa viac bolo tých čo sa popálili a prišli aj o životné úspory. Asi žiadni z nich už podobnú chybu neurobí, poučili sa na vlastnej koži. Väčšina občanov vtedy odolala lákaniu rýchlych a vysokých ziskov.
Nová vláda sa jej za zdržanlivosť a rozvahu chce "poďakovať" a plánuje aspoň čiastočne odškodniť poškodených zo štátneho rozpočtu. Vláda pritom ešte nepozná konečné počty poškodených. Vyšetrovanie časti prípadov totiž ešte nie je ukončené. Zatiaľ nie je možné ani vyčísliť definitívnu sumu, z ktorej by sa čiastočné odškodnenie počítalo. Polícia predbežne odhaduje výšku škody na približne 24 miliard korún. Podrobnosti o spôsobe či výške odškodnenia nie sú zatiaľ známe. Prvé návrhy a prepočty hovoria o čiastke vo výške 3,6 miliard korún.
Hovorkyňa predsedu vlády Silvia Glendová v mene vlády hovorí o presvedčení, že "štát do istej miery zanedbal kontrolné povinnosti pri postupe prti nebankovým subjektom. Na porovnanie, v Česku zastavili orgány činnosť BMG krátko po tom, ako tam začala podnikať. Na Slovensku sa vtedajšia vláda (premiéra Dzurindu, pozn. autora) ... pasívne prizerala. Čiastočné odškodnenie vybranej skupiny poškodených občanov, ktorí mali v nebankových subjektoch uložené nižšie sumy, je odôvodnené."
Združenie poškodených občanov víta iniciatívu vlády. Jeho predseda Štefan Jágerčík tvrdí, že by odškodnenie malo zohľadniť aj mieru zavinenia samotných klientov. Podľa neho by si mohli "nárokovať... len náhradu istiny po odrátaní vyplatených výnosov."
Člen bankovej rady Národnej banky Slovenska Slavomír Šťastný oponuje tvrdením, že "odškodnenie môže založiť pre budúcnosť neželaný precedens, keď si náhradu škôd od štátu budú nárokovať aj ďalšie subjekty. Klienti nebankových spoločností vedeli, že investujú rizikovo a ich vklady nie sú chránené zákonom."
Zatiaľ v žiadnom prípade sa v súvislosti s podnikaním nebankových spoločností nepreukázala vina štátu. Schválenie odškodnenia štátom by sa rovnalo nepriamo priznaniu.
Autor (1960) je publicista, žijúci od narodenia na Slovensku