Milan Hajóssy | Názory
24. 8. 2006 0:01

Bratislava a Viedeň: vojna o pasažiera

Bratislavské letisko zaznamenáva za posledné mesiace razantný nárast prepravených pasažierov. A aj vďaka dynamickému rastu slovenskej ekonomiky rastie jeho význam v regióne.

Vstup strategického investora bol na spadnutie, zmluva podpísaná, záloha vo výške 2,8 miliardy korún vyplatená. Vďaka novej vláde napokon z celej transakcie nič nebolo. Resumé: Viedenské letisko vyhlasuje vojnu bratislavskému konkurentovi. Slovensku hrozí medzinárodná arbitráž a miliónové straty. Značne utrpí zrejme aj kredit krajiny ako bezpečného "raja" s rastúcou právnou istotou pre investorov.

Bratislavské letisko, ako jedna zo vstupných brán do krajiny, už dlhší čas volá po modernizácii. Vláda premiéra Mikuláša Dzurindu sa podujala prostriedky potrebné na jeho rozšírenie zabezpečiť predajom väčšiny akcií do rúk strategického investora, ktorý mal úlohu zaručiť udržateľný rozvoj a modernizáciu letiska, bez závislosti od výmeny politických garnitúr.

Bývalá vláda sa rozhodla letisko privatizovať a predať 66% akcií víťazovi medzinárodného tendra. Kontraverzné predlžovanie súťaže, na poslednú chvíľu vyhlásené druhé kolo, ktorého očividným cieľom (skryté ciele nech zostanú nášmu laickému oku skryté) bolo, mierne povedané, vydieranie vyššej kúpnej ceny, prinieslo diskutabilné víťazstvo konzorcia TwoOne. V ňom sa stretli ako spoločníci so záujmom o bratislavské letisko: letisko Viedeň, slovenská Penta Investments a rakúska banka Raiffeisen Zentral Bank.

Kuvici kuvikajú, vláda (ne)koná

Spočiatku je zdanlivo všetko v poriadku. Hoci od úvodných debát o privatizačnom zámere sa ozývali hlasy kuvičieho štýlu, hovoriace o hrozbe ovládnutia letiska v Bratislave a jeho vytláčania na úkor Viedne. V lepšom prípade sa podľa týchto scenárov mala Bratislava stať nákladným a záložným letiskom pre Viedeň s minimálnym podielom prepravy pasažierov a maximálnym zaťažením životného prostredia. Slovákov by vraj nárast cien a poplatkov donútil lietať z Viedne. K tomu sa pridal nepriamo aj vtedy ešte opozičný politik Robert Fico, ktorý v tomto predaji videl bezmála lúpež storočia a výpredaj slovenského rodinného pokladu.

Víťazné konzorcium sa zmluvne zaviazalo k mnohomiliónovým investíciám do obnovy a rozširovania letiskovej infraštruktúry. Prijalo taktiež podmienku vlády, že zmluva nadobudne platnosť až po predložení súhlasných stanovísk k zamýšľanej koncentrácii od protimonopolných úradov z oboch krajín. Lehota na ich predloženie uplynula 15. augusta. Vtedajšia vláda a ministerstvo dopravy sa zaviazali k súčinnosti pri zariaďovaní potrebných povolení. Rakúsky úrad nemal so súhlasom najmenšie problémy. Chovanie slovenskej strany vyvolalo a vyvoláva viacero pochybností. Protimonopolný úrad avizoval výhrady a kládol investorovi podmienky. TwoOne sa ich snažilo splniť záväzkami zaručujúcimi investície do letiskovej infraštruktúry, na ochranu malých leteckých spoločností pred neúmerným nárastom poplatkov. "Staré" ministerstvo dopravy spolupracovalo a podporilo investorove návrhy.

Vláda dokonala, vrabce čvirikajú

Po voľbách a nástupe novej vlády prišiel aj nový minister dopravy a všetko je inak. Ústretová súčinnosť ministerstva sa skončila. Vyvrcholila popretím vlastných odborných stanovísk z dielne "starého" ministerstva. Administratívnymi obštrukciami v priebehu júla sa novej vládnej garnitúre podarilo prisypať piesok do už beztak škrípajúceho súkolia na protimonopolnom úrade. Šmahom ruky sa z odbornej problematiky stala politická záležitosť, V neposlednom rade aj vďaka vyjadreniam premiéra Fica, ktorý hovoril, že využije všetky dostupné právne prostriedky aby sa predaj letiska neuskutočnil.

Slovenský protimonopolný úrad pôvodný termín na vydanie svojho súhlasu odložil. Ako odôvodnenie sa spomínala komplexnosť posudzovanej záležitosti. Stanovisko mal predložiť 14. augusta, jediný deń pred skončením zmluvnej lehoty. Posledné návrhy na posúdenie posielal víťaznému konzorciu 2. augusta, s termínom na vyjadrenie do 9. augusta. Odhliadnúc od dovolenkového obdobia sa jednalo o hrdelný termín. Veď sa nehrá o fazuľky, ale ide o miliardové investície. TwoOne si zásielku nestihlo do skončenia lehoty na vyjadrenie ani prevziať. Pričom o neprítomnosti svojho právneho zástupcu v tom čase informovalo úrad aj ministerstvo. Takže k 15. augustu TwoOne nemal právoplatné stanovisko ku koncentrácii od protimonopolného úradu. A ten si alibisticky lehotu opätovne predĺžil do 19. októbra.

Cudzie nechceme, svoje si nedáme!

Vláda nelenila a už 16. augusta svojim uznesením "odporučila" Fondu národného majetku odstúpiť od zmluvy s TwoOne pre nedodržanie zmluvných podmienok. Taktiež zrušila svoje uznesenie o pokračovaní predaja v prípade neúspechu víťaza tendra. Letisko sa predávať jednoducho nebude. Zo všetkých strán tu zaznieva to známe národniarske: Cudzie nechceme, svoje si nedáme! Veď rozvoj letiska zaplatí štát, rozumej daňoví poplatníci, bratislavské letisko so svojimi ziskami na splácanie mnohomiliónového úveru ešte dlho nebude mať dostatok prostriedkov. Hoci za prvých sedem mesiacov od začiatku roku 2006 zaznamenalo zisk pred zdanením vo výške 95,3 miliónov korún. V porovnaní s predchádzajúcim rokom dosiahla suma zisku 145-násobok.

A tak si vrabce veselo čvirikajú, kde slovenskí politici rozum majú. Letisko Viedeň avizuje tvrdú vojnu o pasažierov. Umožní check-in svojich cestujúcich na Slovensku, následne ich bezplatne odvezie k lietadlu do Viedne, prípadne umožní gratis parkovanie na letisku. Odmietnutý investor považuje kroky vlády za právne neudržateľné a zvažuje medzinárodnú arbitráž. Nemilosrdnú ranu pod pás dostal aj projekt hospodárskeho rozvoja Twin City Region, zameraný na zbližovanie oboch metropol - Bratislavy a Viedne na ptatforme Európskej únie.

Autor (1960) je publicista, žijúci od narodenia na Slovensku.