Takými sa stávajú len tak mimochodom ale celkom isto podaktorí ľudia pohybujúci sa okolo slovenského futbalu. Jedným z ostatných príkladov bol priebeh futbalového stretnutia medzi bratislavskou Artmediou a trnavským Spartakom.
Spartak Trnava vyhral v sobotu na ihrisku súpera 2:1 nad Artmediou Bratislava. Papierovo to mal byť súboj Dávida s Goliášom, v ktorom boli Dávidovi z Trnavy prisudzované minimálne šance na výhru. Ale aj stávkové kancelárie vytušili nejakú "zradu" a výhernymi kvótami očakávali skôr víťazstvo hostí. Artmedia v dôsledku hracieho systému nemala čo stratiť a má svoje miesto isté v skupine mužstiev bojujúcich o titul. Súper z Trnavy sa víťazstvom priblížil k svojmu cieľu, záchrane do skupiny prvých ôsmich mužstiev, ktoré budú na jar bojovať o majstrovský titul a ktorým nebude hroziť zostup do nižšej súťaže. Získal by tak čas na lízanie si rán a vybŕdnutie zo šlamastiky, v ktorej sa mužstvo v súčasnosti nachádza.
Pred zhruba 3.000 divákmi, celkom slušnou návštevníckou kulisou, sa tak diali čudesné veci. Zápas začal podľa očakávania, vedúci gól Artmedie mal zrejme vytvoriť zdanie, že je všetko v poriadku. Avšak už podivne krotená radosť strelca vedúceho gólu Čišovského tvorila predobraz výsledku. Nasledovala ale zvláštna fraška, ktorú "prekukli" aj fanúškovia domácich. Ich "miláčikovia" sa predbiehali v zahadzovaní šancí. Ich centre končili svoju púť na kopačkách súpera, v obrane poskakovali ako kozliatka, len aby nedajbože nezabránili streleckému pokusu hráčov Trnavy. Už to vyzeralo, že trnavskí "bílí andelé" (mužstvo s bohatou futbalovou históriou) nebudú schopní streliť jediný gól. Napokon sa im to podarilo, dali dokonca góly dva, čo im stačilo na najtesnejšie víťazstvo. Hrdinom a dvojnásobným strelcom bol Kriss, ale pod jeho úspechy sa aktívne podpisovala masívna podpora, t.j. zle zahraná nemohúcnosť domácich hráčov. Pobúrený fanúšik márne trieskal dáždnikom na strechu striedačky svojho mužstva.
Na smiech alebo na plač?
Tragédiou a komédiou zároveň bol fakt, že nie zle platení futbaloví profesionáli nedokázali ani ako tak hodnoverne nafilmovať dohodnutý zápas. Škandál na ihrisku, alebo škandál v zákulisí? Všetko jedno, veď sa nič také nestalo. Hráči po zápase vyjadrovať sa nechceli, tréneri nevideli na priebehu zápasu ani na výsledku nič zvláštne. Podľa zásady: dnes ja tebe, zajtra ty mne. Raz sa všetci nejako vyrovnáme. A že sme podcenili diváka, ktorý si za lístok zaplatil a potom sa oprávnene zlostil nad očividným napomáhaním domácich hráčov k víťazstvu hostí? A kto by sa odvážil ligu ignorovať, vysmiať a vytrestať sponzorov takýchto frašiek svojou neúčasťou v publiku?
Vinník sa ale našiel, je ním hrací systém. Zvláštne je, že pri jeho odsúhlasovaní a uvádzaní do života nikomu nevadili nie prilíš skryté možnosti jeho zneužitia.
Bez žalobcu niet žalovaného
Však aj premiér Fico priznal, že v súvislosti s kauzou spätného odkúpenia Transpetrolu štátom, alebo pri neúspešnej privatizácii bratislavského letiska mu boli ponúkané odmeny za "vhodné správanie," ktoré by údajne jemu i 15 generáciám po ňom umožnili bezstarostný život. Podľa tvrdenia pána premiéra sa okolo každej privatizačnej kauzy točili ťažké peniaze. Vari preto jeho vláda zastavila ďalšiu privatizáciu? Zaujímavá reakcia, potvrdzujúca Ficovu dôveru voči svojim vládnym spoločníkom. Po týchto "konkrétnych" obvineniach aj prokuratúra upozornila premiéra o jeho povinnosti v prípade podozrenia podať trestné oznámenie na konanie konkrétnych osôb. Veď papierik so sumou úplatku mu niekto konkrétny z mäsa a kostí musel podstrčiť. Alebo ho našiel položený na stole v pracovni, ako to mal v obľube jeden z jeho viacnásobných predchodcov a terajší koaličný partner. Ten s obľubou nachádzal na stole rôzne spisy s tzv. zaručenými dôvernými informáciami. A náš pán premiér nekoná, iba reční.
A slovenskí futbalisti by mali byť iní? Veď sú rovnakí ľudia z mäsa a kostí ako pán premiér.
A ani s tým Corgoňom to nie je také jednoznačné. Známe slovenské pivo bolo svojho času nazvané podľa postavy nitrianskeho kováča Corgoňa, legendárneho siláka, ktorého socha je obľúbeným miestom pre stretnutia obyvateľov mesta. Nielen nespratný výrastok.
Autor (1960) je publicista, žijúci od narodenia na Slovensku