Minister spravodlivosti Štefan Harabin (nominant Ľudovej strany-HZDS) bol od počiatku najkritizovanejším kandidátom na ministerské kreslo. Bezprostredne po nástupe do funkcie ohlásil radikálne zmeny: snahu zrušiť špeciálny súd a prokuratúru aj elektronickú podateľňu. Tento súd a prokuratúru zaviedol jeho predchodca na podporu boja proti organizovanému zločinu a korupcii. Vybavil ich mimoriadnymi kompetenciami, ich funkcionári majú príjmy podstatne vyššie ako ich "obyčajní" kolegovia. Čo je tŕňom v oku, zrejme nielen pánovi ministrovi. Harabin sa chystá siahnuť aj na elektronickú podateľňu, ďalší nástroj v boji proti korupcii. Ten zabraňuje "povoľnejším" šéfom súdov úmyselne a svojvoľne prideľovať prípady ešte "povoľnejším" sudcom. Minister vidí východisko z dlhoročne vlečúcich sa problémov súdnictva (množstvo prípadov čaká na rozsudok aj viacero rokov) v dočasnom zvýšení počtu sudcov.
Pre pamätníkov: Za čias vlády premiéra Mečiara bol Štefan Harabin známou postavou. Už vtedy, vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu SR sa všemožne bránil zmenám v súdnictve. "Preslávil" sa udeľovaním mimoriadnych odmien sudcom-členom Sudcovskej rady, ktorá rozhodovala o jeho zvovuzvolení. "Preslávil" sa tiež viacerými súdnymi spormi s kolegami-sudcami a médiami.
Dvaja sa bijú, kto tretí zvíťazí?
Dvaja vládni činitelia, vicepremiér Dušan Čaplovič (nominant SMER-SD) a minister pre výstavbu a regionálny rozvoj Marian Janušek (nominovaný SNS) sa dostávajú do sporu o správu a kontrolu prostriedkov fondov z Európskej únie. Obaja si nárokujú dohľad a rozhodujúce slovo pri rozdeľovaní "drobných" z Bruselu. Schválená finančná perspektíva spoločenstva na roky 2007-2013 ráta pre Slovensko s čiastkou 11,2 miliárd eur (cca. 430 miliárd korún). Doposiaľ túto agendu spolu s financiami spravovalo ministerstvo. Uvedomil si SMER-SD neskoro možnosť straty mocenského vplyvu v regiónoch? Alebo sú tie obavy spojené s osobou blízkeho priateľa pána ministra, žilinskeho primátora a predsedu SNS Jána Slotu? Meritom sporu je jeho politické pozadie, alebo odborné ohľady?
Veľkou lyžicou?
Minister kultúry Marek Maďarič (nominant SMER-SD) vstupuje na pôdu svojho rezortu s veľkolepými predsavzatiami. Na pracovnom stole pred ním ležia viaceré problémy, ktoré chceli riešiť a vyriešiť viacerí jeho predchodcovia. Napr. viaczdrojové financovanie kultúry a vyriešenie situácie vo verejno-právnych médiách. Najnovšie sa hovorí o zlučovaní STV a SRo. Aj tlačová agentúra TASR stojí pred dvoma existenčnými variantmi: Buď sa stane zo štátnej "verejnoprávnou" inštitúciou (ak niekto vie, čo by pre tlačovú agentúru mala "verejnoprávnosť" znamenať - ovláda niečo ako jeden z mála v celom stredoeurópskom regióne). Alebo ju čaká transformácia na podnikateľský subjekt. Proti pôsobeniu TASR na slovenskom mediálnom trhu v jej terajšej podobe sa vyslovil už aj protimonopolný úrad. Za zmienku stojí aj nový mediálny zákon. Málokto vie, že na Slovensku platia mediálne zákony z roku 1960, teda z nechválne známych čias totalitných, nedávno minulých.
Má krajina zdroje na sociálny štát?
Dramatické korektúry dôchodkovej reformy ohlasovala Viera Tomanová (nominant SMER-SD), ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, jediná žena vo vláde Roberta Fica. Popri prepočítavaní dôchodkov a prehodnocovaní invalidných dôchodkov sa "chystá" aj na korektúry dôchodkového zabezpečenia. Druhý sporivý pilier sa má zmeniť na dobrovoľný, tým sa degraduje na doplnkové dôchodkové sporenie, jestvujúci tzv. tretí pilier. Problémy prvého, tzv. priebežného dôchodkového piliera vidieť nechce, na jej dôchodok zrejme stačiť bude. Významnou zmenou pre dôchodcov by malo byť aj zavedenie tzv. vianočného príplatku k starobnému dôchodku. Jedinou chybičkou krásy na tvári dobročinnosti pani ministerky sú chýbajúce zdroje pre jej veľkorysosť. Aj zákonník práce sa má vrátiť do stavu pred rokom 2004. Opätovne sa má zvýšiť ochrana zamestnanca, už teraz jedna z najvyšších v Únii. Skúsenosti zo sveta hovoria o opačnom efekte takéhoto opatrenia. Nevadí, niekto sa učí na cudzích chybách, niekto na vlastných.
Epilóg, alebo nekrológ?
Maastrichtské kritéria nepustia, treba menej troviť a viac tvoriť. Alebo pustíme euro na dlhší čas k vode. Hospodársky rast krajiny nie je automat na peniaze. Navyše ak nová vláda deklaruje zastavenie privatizácie tzv. strategických podnikov. Niekde budú tieto peniaze chýbať. Ekonómovia výpadok príjmov štátneho rozpočtu vyčíslujú na 40 miliárd korún. Toť dilema novej vlády na viacerých frontoch, nielen v sociálnej oblasti.
Autor (1960) je publicista, žijúci od narodenia na Slovensku.