Úpravou dane z príjmu dala možnosť každému občanovi a firme prispieť sumou vo výške 2% z odvedenej dane z prijmu na aktivity. Tak sa mal nahradiť výpadok finančnej podpory zo zahraničia po vstupe do Európskej únie. Nová vláda chce ušetriť a domáha sa zrušenia, resp. obmedzenia asignácie časti z dane z príjmov pre neziskové organizácie.
S nástupom vlády novej a deklarovaním jej snahy usporiť peniaze zo štátneho rozpočtu prenikli na verejnosť aj informácie o pokuse vlády zlikvidovať možnosť asignácie 2% z celkovej sumy dane z príjmov pre firmy. Súbežne so zverejnením zámeru sa zdvihla vlna odporu voči tomuto kroku. Vládne predsavzatie by znamenalo vitálne ohrozenie pre veľkú časť mimovládnych organizácií.
Snaha šetriť na občanovi, alebo pre občana?
Opodstatnenosť asignácie je spochybňovaná viacerými analytikmi. Nejedná sa totiž o systémové riešenie, ale len o plátanie diery. Nahradiť by ho mal transparentný zákonný rámec pre sponzoring a mecenášstvo. Či je Slovensko ako krajina dostatočne vyzreté na aplikovanie štandardných podporných nástrojov, ktoré sú bežné v tradičných demokratických krajinách, je iná otázka. Faktom zostáva, že platná zákonná úprava dane z príjmov neumožňuje podnikateľským subjektom znížiť si základ dane o poskytnuté finančné dary neziskovým organizáciám, resp. jednotlivcom.
Za rok 2005 to bolo okolo miliardy korún, ktoré boli použité prednostne na aktivity ktoré štát nevie, resp. ani nechce robiť. Minister financií Ján Počiatek je presvedčený, že nie je potrebné do neziskového sektora pumpovať tak veľké peniaze. Vadí mu, že stále viac ľudí si uvedomuje možnosť prispieť na sociálne a rozmanité verejno-prospešné aktivity, ktoré sa odohrávajú tak povediac pred ich dverami a nemusia sa v niektorých veciach spoliehať na často anonymný a necitlivý prístup štátnych úradníkov? Za týmito škrtmi je úprimná snaha o úspory a efektívnejšie vynakladanie ušetrených peňazí štátu? Alebo ide o sofistikovanú snahu priviazať občanovi tzv. sociálny štát ako väzeňskú guľu o nohu a zakryť mu oči pred alternatívou, ktorá pod označením občianska spoločnosť funguje v civilizovanom svete?
Odporcovia snahy ministra tvrdia, že spomínaná zmena by mala za následok výrazný pokles príjmov mimovládok, peniaze od firiem predstavovali dve tretiny uvedenej sumy. Dlhodobé a finančne náročné projekty by sa nemohli realizovať vôbec, mnohé mimovládne organizácie by boli existenčne ohrozené. A s nimi aj obnova občianskej spoločnosti na Slovensku. Pred hroziacim návratom k štátnemu paternalizmu varujú viacerí predstavitelia tzv. tretieho sektora.
Občan, za všetkým (ne)hľadaj politiku!
Vládna koalícia je v tejto otázke nejednotná, svedčí o tom postupné zmierňovanie ministrovej požiadavky. Minister financií žiadal najprv zrušenie asignácie, teraz sa chce uspokojiť s jeho znížením na pol percenta.
Razantný nástup ĽS-HZDS v snahe zachovať príspevok núti mimovoľne hľadať za prvoplánovým občianskym postojom politikum. Pri dožadovaní sa podpory pre mimovládky padla pod stôl požiadavka mečiarovcov obmedziť podporu na mimovládne organizácie, ktoré sa nezaoberajú politickou činnosťou. Viacerí politickí komentátori za postojom ĽS-HZDS, ktoré počas svojej vlády mimovládkam príliš nežičilo, tušia pokus o vytĺkanie politického kapitálu v rámci koalície. Viazanie postoja k sume okolo pol miliardy na podporu štátneho rozpočtu, kde ide o desiatky miliard, sa nielen komentátorom zdá byť príliš silným tabakom.
Na pozadí zdanlivo výsostne odborného sporu rastie napätie vo vnútri vládnej koalície. ĽS-HZDS iniciovala rokovanie koaličnej rady. Aj tichý spoločník vládnej koalície má svoje oprávnené nároky, ktoré v príhodnej chvíli vie vyložiť na stôl. V štýle niečo za niečo, tzv. slovenská politická moderna v štýle Machiavelli.
Autor (1960) je publicista, žijúci od narodenia na Slovensku.