Milan Hajóssy | Názory
14. 9. 2006 0:01

Reforma reformy: Fikcia alebo realita

Na jedného penzistu pripadajú v súčasnosti šiesti ekonomicky aktívni ľudia, v roku 2055 to budú už len dvaja. Demografovia varujú. Ľudí sa rodí stále menej a dožívajú sa stále dlhšieho veku.

Môže sa stať, že tzv. priebežný, štátom garantovaný, dôchodkový systém, rozšírený hlavne v Európe, v dnešnej podobe za pár desaťročí nebude stačiť. A tak predchádzajúca slovenská vláda vo svojej reformnej eufórii začala aj s reformou starobného poistenia. Časť odvodov na dôchodkové poistenie zo zákona zverila do rúk občanovi. Súčasne veľká časť pracujúcich dostala možnosť vybrať si spoločnosť, ktorá bude spravovať úspory na ich budúci dôchodok. Nová vláda hrozí. Neočakávalo sa od nej, že by dramaticky zasahovala do tejto reformy. Najnovšie zverejnené zámery svedčia o opaku.

Financovanie dôchodkov je problémom pomaly v celej Európe. S predlžujúcim sa vekom dožitia a klesajúcim počtom pracujúcich, prispievajúcich do priebežného dôchodkového poistenia sa otvárajú nožnice medzi nárokmi nových dôchodcov a možnosťami štátu na ich uspokojenie. Východiskom pri zachovaní priebežného systému by bolo jedine zníženie už bez tak nízkych penzií, alebo dramatické zvýšenie odvodov. Minulá slovenská vláda sa pokúsila predísť budúcim problémom s financovaním penzií vytvorením tzv. viacpilierového systému dôchodkového poistenia za účasti súkromného sektora a postupným zvyšovaním veku odchodu do dôchodku. Taktiež znížila motiváciu pre odchod do predčasného dôchodku. Za každý rok, o ktorý pracujúci odíde skôr do dôchodku si "zaplatí" 6% z budúcej penzie.

Stručne o systéme

Nasledovné riadky znalci slovenskej dôchodkovej reformy môžu spokojne preskočiť. Prvý pilier predstavuje pokračovanie tzv. priebežného systému. Vybrané peniaze štátna Sociálna poisťovňa prerozdeľuje medzi súčasných dôchodcov. Systém nevytvára žiadne rezervy, jeho každoročnú stratu financuje štátny rozpočet. Za výšku týchto dôchodkov totiž občanovi ručí štát, či sa Sociálnej poisťovni podarí vyzbierať dostatočné množstvo finančných prostriedkov od ekonomicky aktívnych občanov alebo nie.

Novovytvorený druhý pilier je vo svojej podstate povinným individuálnym sporením na dôchodok. Budúca výška penzie bude priamo závisieť od výšky úspor v čase odchodu do penzie. Určená čiastka odvodov na dôchodkové poistenie sa ukladá do bankového depozitára. Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) počas aktívneho života klienta zvyšujú ich hodnotu zúročovaním a opatrným investovaním. K peniazom má klient prístup až po dosiahnutí dôchodkového veku. Potom si môže vybrať celú čiastku v hotovosti, alebo zvoliť doživotnú rentu. V prípade predčasného úmrtia sa tieto úspory stávajú predmetom dedičského konania. DSS sú zriadené a spravované renomovanými finančnými spoločnosťami a zároveň kontrolované depozitnou bankou i štátnym finančným dozorom. Do druhého piliera smeruje v súčasnosti polovica z 18 percentného odvodu na starobné poistenie. Popri týchto dvoch pilieroch existuje ešte čiste komerčné tzv. dôchodkové doplnkové sporenie.

Štát na úkor občanov

Viaceré indície poukazujú na fakt, že ministerstvá financií a sociálnych vecí pripravujú atak na druhý pilier. Mal by sa stať dobrovoľným a miesto polovice by sa doň mala presúvať len štvrtina z celkového 18 percentného dôchodkového odvodu. Získanými prostriedkami by nová slovenská vládna moc mohla sanovať výpadok z privatizácie. Jej predchodkyňa rátala do roku 2009 s výnosmi z predaja štátnych podnikov vo výške 90 miliard korún. Tieto peniaze boli určené na sanovanie priebežného prvého piliera dôchodkového poistenia. Jedným z prvých krokov vlády premiéra Fica bolo zastavenie privatizácie strategických podnikov. Logickým dôsledkom tohto kroku bolo hľadanie náhradných zdrojov pre financovanie dôchodkového systému.

Pochyby o výhodnosti riešenia

Zdá sa, že najjednoduchším spôsobom, ako tento problém vyriešiť, bude siahnutie na úspory budúcich dôchodcov. Nevadí, že do druhého piliera vstúpilo už bezmála 1,5 milióna ľudí a nachádza sa v ňom viac ako 20 miliard korún. Takéto rozhodnutie totiž môže spôsobiť problémy až v budúcnosti. Ich riešenie pripadne inej vládnej garnitúre. Presunutím časti peňazí z druhého do prvého piliera by sa terajšej vláde podarilo aj znížiť atraktívnosť druhého piliera. V súčasnosti ponúka systém slušné výnosy už pre ľudí vo veku okolo 45 rokov, zmenou by sa stal atraktívnym pre terajších tridsiatnikov. Nakoľko sa v ňom sústredí menej prostriedkov budú aj výnosy nižšie. A v dôsledku navrhovanej dobrovoľnosti spolu s poklesom atraktívnosti klesne aj záujem. Alebo budúce mladé generácie budú zodpovednejšie pristupovať od mladého veku k zabezpečeniu si penzie?

Ministerstvo financií priznáva, že pri hľadaní riešenia uvažuje aj o tejto eventualite. Pritom pred uvedenými krokmi varujú aj analýzy z dielne oboch spomínaných ministerstiev. "Čiastočne obhájiť zníženie sadzieb do druhého piliera by bolo možné len v prípade, že s rastom sadzby do poisťovne bude poistencom priznaný vyšší dôchodok z prvého piliera," konštatuje sa v analýze Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií. V súčasnosti je tento pomer 50:50. Ak sa pomer nezmení v prospech štátom zaručených dôchodkov, tak sa "automaticky znížia dôchodky dnešných pracujúcich a zvyšuje sa riziko závislosti starších občanov od sociálnej pomoci," predpovedá spomínaný inštitút.

Najbližšie dni a kroky vlády ukážu, či nás dobehne realita revízie reformy, alebo zostane fikciou médií a opozície.

Autor (1960) je publicista, žijúci od narodenia na Slovensku.