Ministerstvá nepochodili s príliš dobrými "známkami". Podali si ich novinári. Výsledkom bolo podpriemerné hodnotenie, hoci neodškriepiteľnou zásluhou druhej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu zostane naštartovanie dôležitých reforiem, aj keď ich ktorýsi stredoeurópsky politik označil za experimenty.
Parlament v snahe predísť zničujúcej kritike médií sa snažil sypať si popol na hlavu vo vlastnej réžii. Pre niektorých poslancov vari posledná možnosť zviditeľniť sa v kruhu vyvolených "štátnych zamestnancov".
Opozičník Robert Fico obviňoval vládnúcich, že kupčili s poslaneckými hlasmi. Pritom zabudol, že opozícia mala niekoľko rokov v rukách jedinečný nástroj, ktorým by tomu zabránila. Stačilo len málo, prejaviť záujem, "kúpiť" si hlasy 76 "statočných" a zvrhnúť vládu.
Zvyknite si, je po voľbách!
Vo svojom kritickom nadšení zašiel až tak ďaleko, že prirovnal kupčenie s poslancami k metódam práce parlamentu počas vlády Vladimíra Mečiara. Na osvieženie pamäti: Vtedy Slovensko opäť zažilo vládu jednej strany, ktorá všetko podriaďovala svojim záujmom. Privatizovať smeli iba vyvolení, (dávno pred rovnomennou reality-šou), a to pod cenu. Na všetko bolo treba súhlasu straníckych bossov a možno aj preto zahraničný kapitál Slovensko obchádzal širokým oblúkom.
Vládlo sa podľa hesla "víťaz berie všetko", pre kritikov zostal "Vladov" odkaz: "Zvyknite si, je po voľbách!" Krajina aj tak vyzerala, o politickej kultúre ani nehovoriac. Pri kritickom pohľade možno dnešnú situáciu označiť za jeden z jej dôsledkov. Nebolo času (dnes ho tiež nie je nazvyš) na pozitívne vymedzovanie, vždy pred občanom stála voľba menšieho zla.
Vládni koaličníci hľadali a nachádzali svetlé chvíľky svojho vládnutia. KDH spomínalo hviezdne reformné okamihy svojho vládnutia, ako keby už zabudlo, že svojim "principiálnym" odchodom z vlády nič nevyriešilo. Podozrenie z korupcie uľpelo aj na rukách kresťanských demokratov. Vládu opúšťali hlavne kvôli zmluve o výhrade vo svedomí, až následne to boli spôsoby vládnutia Mikuláša Dzurindu. Aj keď všetko boli zrejme len zámienky.
Elixír na zabúdanie
Pohľad do minulosti vymení v najbližších dňoch verbovanie voličských hlasov za mandáty v novom parlamente. S predvolebnými sľubmi sa bude rozlievať aj trochu elixíru na zabúdanie.#reklama
O priazeň voličov sa vo veľkej miere uchádzajú tie isté tváre, politických nováčikov v parlamente veľa nebude. Žiadna z nových politických strán neabsolvovala cestu cez komunálnu alebo regionálnu samosprávu, nesnažila sa získavať si dôveru najprv v menšom regióne, odkiaľ by mohla s dobrým renomé úspešne nastúpiť do parlamentných volieb. Naškrabala pol milióna korún na volebnú kauciu, veď nejako to už len dopadne.
Spoluvinu za tento stav nesie aj volebný systém, ktorý nekompromisne uprednostňuje veľké, celoštátne pôsobiace strany. Jeho zmena popri všetkých nevyhnutných reformách asi patrí medzi hlavné úlohy, ktoré stoja pred novým parlamentom.
Autor (1960) je publicista, žijúci od narodenia na Slovensku