Debata o budúcnosti slovenského školstva trvá už niekoľko rokov. Spor medzi centrálne riadeným, štátom financovaným školstvom a školstvom viac menej súkromným, prípadne cirkevným zrejme v dohľadnej dobe nespozná svojho víťaza.
Do tejto polemiky zapadá aj najnovšia výmena názorov o jednej z alternatívnych škôl. Waldorfská škola nemá iba priaznivcov. Odporcovia jej vyčítajú, že vychádza z antropozofie, učenia nemeckého mystika Rudolfa Steinera, ktorý začiatkom 20. storočia vytvoril filozofický systém, ktorému jeho kritici dodnes vyčítajú jeho okultizmus a špiritistickú inšpiráciu. Nielen katolícka vierouka kritizuje Steinerovu náuku o človeku, podľa ktorej údajne "vývoj vesmíru nie je ničím iným než postupným vývojom a oslobodzovaním sa človeka. Ten bol spočiatku duchovnou bytosťou a stál v kozmickej hierarchii hneď pod deviatimi sférami božského duchovného sveta. Od neho sa ľudia odpútali a prepadli sa tak do hmotného sveta, z ktorého teraz postupne stúpajú a obohatení sa vracajú k svetu duchovnému... V priebehu tejto cesty sa človek vyvíja paralelne s celou zvyšnou prírodou, zbavuje sa ťaživej hmoty a svojich temných stránok a odovzdáva ich rastlinám a živočíchom, čo sú v podstate len vedľajšie produkty, odpady vývoja človeka..." Označujú waldorfskú pedagogiku za istý druh nebezpečnej sekty, ktorá pod rúškom výchovy a vzdelávania manipuluje mysľami detí.
Pre a proti
Proti odporcom stoja na Slovensku desiatky spokojných matiek a otcov. Ľudí, ktorí svoje deti do tejto školy zapísali a sú so svojim rozhodnutím spokojný. Rodičov, ktorí priznávajú, že "ich deti sa (vo Waldorfskej škole) učia menej intenzívne ako na klasických školách, veľa sa venujú maľovaniu, ručným prácam, hudbe, pohybu. Deti pritom o nič neprichádzajú, naučia sa všetko potrebné, len v iných časových horizontoch." ... Za tragédiu sa nepovažuje, keď sa dieťa nenaučí v 1. ročníku perfektne čítať a písať. "Nič sa nedeje, bude to vedieť v druhom. Nie všetci sú orientovaní na výkon."
Oponent tvrdí opak: "Iracionalita číha na každú ľudskú nespokojnosť, na každé trápenie, na každé nepohodlie, aby ponúkla svoje bludy ako príjemné a pohodlné "alternatívne" riešenie. Niektoré iracionálne bludy, napríklad tie z oblasti liečiteľstva či homeopatie sú natoľko extravagantné, že ich možno ľahko odhaliť. Iné sú subtílnejšie, tvária sa milo a ľudia sa stanú ich obeťou jednoducho preto, lebo v takom príjemnom a zdanlivo racionálnom obale zradu nečakajú. To je prípad aj tzv. waldorfskej pedagogiky."
Kde je pravda a kde zodpovednosť?
Ďalší rodič priznáva, že dlho zvažoval výber školy pre svoje dieťa a Waldorfskú školu si vybral po zrelej úvahe a s vedomím, že vyberá školu pre dieťa najlepšiu, ktorú mu môže ponúknuť v slovenských pomeroch. Jeho resumé: "Dieťa sa každý deň teší do školy a má v úcte svojich učiteľov - všetkých do jedného. Považujem za úžasnú vec, že dosiaľ nevie, čo je nechuť k povinnostiam a neúcta, strach alebo dokonca odpor voči autoritám... Všetko, čo ho obklopuje, nesie stopy detskej alebo učiteľovej spoluúčasti. Umenie a nácvik zručností tu nie je cieľom, ale prostriedkom, ... aby si uvedomil skutočnosť, že jeho zaangažovanosť na čomkoľvek, čo ho obklopuje, je veľmi dôležitá."
Oponent pokračuje: "Mnohí vnímajú drámu ľudského sveta ako drámu boja síl dobra so silami zla. Možno by bolo lepšie vnímať ju ako drámu boja kritického rozumu s temnými silami iracionality, ale možno je boj kritického rozumu s iracionalitou iba iným pomenovaním toho prvého."
Záverečná otázka
Má výber školy vhodnej pre naše deti určovať štát, alebo iná svetská alebo cirkevná autorita, alebo sa na tejto voľbe má zúčastniť aj človek-jedinec nesúci zodpovednosť za zdravý rozvoj ďalšej generácie pozemšťanov?
autor (1960) je publicista, žijúci od naredenia na Slovensku