Tým by mali prejaviť svoju solidaritu voči chudobnejším. Vláda to nazvala milionárskou daňou, k jej zavedeniu vyzýval bezprostredne po svojom volebnom víťazstve aj premiér Robert Fico.
Predstavy o tzv. milionárskej dani zaznamenali za krátke obdobie od volieb značné zmeny. Pôvodne uvažovala vláda o zavedení druhej sadzby dane z príjmov pre ľudí, zarábajúcich viac ako 50 000 korún. Fakticky by tým zrušila pýchu svojej predchodkyne - tzv. rovnú daň, ktorá bola už po dlhší čas tŕňom v oku ľavicovej časti opozície. Konkrétne kroky ale viedli iným smerom.
Hľadanie optima?
Robert Fico prekvapil pri rokovaniach svojich koaličných partnerov: "Považoval by som za smiešne ak zavedieme vyššie zdaňovanie a do tejto kategórie by nespadali poslanci a členovia vlády." Premiér tým nepriamo zadefinoval "nadštandardné" príjmy sumou o niečo málo vyššou ako 50 000 korún. Takže na Slovensku máme množstvo "boháčov" (údajne cca. 3% ekonomicky činného obyvateľstva). Tí zarábajú nadpriemerne a preto budú zo svojich príjmov platiť tzv. milionársku daň. Výnos pre štát bude symbolická solidárna miliarda korún, ktorá sa nedá významnejšie použiť na účely záchrany štátnej pokladnice. Len tak mimochodom, tej sa darí nadpriemerne, hlavne vďaka dynamickému hospodárskemu rastu a taktiež prezieravej rozpočtovej politike predchádzajúcej vlády.
Tzv. milionárska daň sa takto stáva v podstate trestom pre príslušníkov strednej vrstvy, za ich usilovnosť a pracovné nasadenie. Ale všetko je inak, aspoň zdanlivo.
Rovná daň zachovaná aj zrušená?
Začala sa hľadať iná definícia pre bohatých. Dve rozdielne sadzby dane z príjmov pre "chudobných " a "bohatých" zmizli zo stola. Zrejme vládnych ekonómov upozornili podnikatelia z vlastných kruhov, alebo zástupcovia o. i. aj potenciálnych zahraničných investorov na vhodnosť rovnej dane ako atraktívneho marketingového nástroja pri lákaní investorov. Pomocnú ruku v hodine dvanástej podal ministerstvu financií Richard Sulík, "otec" rovnej dane. Jeho návrh: Úlohu milionárskej dane má plniť znižovanie odpočitateľnej položky, ktoré sa má začať od zdaniteľného príjmu vo výške desaťnásobku životného minima, čo v súčasnosti zodpovedá hrubej mesačnej mzde 56.383 korún. Na nulu sa odpočitateľná položka dostane pri hrubom príjme 88.300 korún mesačne. A do tejto skupiny budú spadať volení zástupcovia pospolitého ľudu aj ministri.
Najlepšia alternatíva zo zlých?
Nájdené východisko "pochválil" aj bývalý minister financií Ivan Mikloš. Navrhnutá alternatíva podľa neho je lepšia ako zavedenie druhej sadzby dane. Tá by okrem definitívneho rozbitia systému rovnej dane zvýšila tlak na ľudskú vynaliezavosť pri hľadaní možných únikových ciest. Ak bola úspešne splnená politická objednávka, tak navrhnuté riešenie bolo najrozumnejšie, súhlasia aj ekonomickí analytici.
V súčasnosti sa žiadny z analytikov neodhodlal na dohady o definitívnej podobe novely zákona o dani z príjmov po jej odhlasovaní parlamentom. Vláda sa ale v každom prípade postarala o zábavu pre postihnutú skupinu tzv. milionárov. Ich účtovníci budú mať zrejme skomplikovanú prácu pri vyplňovaní daňového priznania za rok 2007.
Autor (1960) je publicista, žijúci od narodenia na Slovensku.